terézia podolanová
Čo rozprával žltý dom
Taký dom toho v živote vidí celkom dosť:-)
"Počasie je také, aké si ho urobíš." (D. Ondrušek)A práve preto môže byť aj ten najhorší deň krásny alebo aj najkrajší deň úplne nanič. Treba si len vybrať. Zoznam autorových rubrík: Naozaj..., Hory, lesy (foto), Hmmm..., O človeku..., Súkromné, Nezaradené
V jedno pekné ráno sa malá slivková kôstka rozhodla, že vyrastie.
Iné deti by dnes dostali obrovskú tortu, darčeky a kopu návštev všetkých možných starých rodičov, tiet a strýkov, sesterníc a bratrancov a...Mali by z dnešného dňa asi milión fotiek a všetci by sa rozplývali nad tým, ako rýchlo rastú a koľko už majú zubov, ako pekne začínajú chodiť...
Kde bolo, tam bolo... Za veľkými horami a 165 riekami ležalo malé ospalé kráľovstvo. Spravoval ho nedôveryhodný kráľ a jeho múdri radcovia vlastne vôbec neboli múdri.
Na zelenom liste v rohu veľkého tmavého rybníka sedeli štyri zelené rosničky. Hilda, Justína, Želmíra a Otília.
Raz ráno sa človek vydal na dlhú cestu, aby zistil, čo znamená byť Človekom. Tešil sa, lebo ho čakalo niečo nové a nepoznané. Záležalo len od neho, ako sa cesta bude vyvíjať, ako prekoná prekážky a či bude na konci spokojný.
Pondelok ráno. Slnko ledva vyšlo. Autobus z čias dávno minulých. Milión ľudí na 30-tich metroch štvorcových. Hrozba nového týždňa pred sebou. Výraz dajte mi všetci pokoj, pre istotu pri mne ani nedýchajte, nemám náladu.
Bol raz jeden televízor uctyhodného veku, ktorý trónil na ešte staršom, neidentifikovateľnom kuse nábytku v jednom študentskom byte.